Línie najnižších bodov a pravidlo vzdialenosti 20 m

Všeobecne: pri líniách najnižších bodov bez spádu možno predpokladať výrobcom uvedenú výšku vody, pokiaľ sa neprekročí vzdialenosť 10 + 10 m medzi dvoma hlavnými vtokmi a 10 m medzi hlavným vtokom a príslušným núdzovým vtokom. To isté platí pre nelineárne línie najnižších bodov.

Pri núdzových vtokoch: výkonné núdzové vtoky môžu byť umiestnené ďalej ako 10 + 10 m od seba, pokiaľ sa kvôli možnému vzniku "vodných hôr" ako zaťaženie strechy medzi 10 m polomermi núdzových vtokov predpokladá dvojnásobná výška vzdutia (pozri obrázok).

Príklad

• Výška prepadu = 60 mm
• Vzdutie = 15 mm
• Výška vody pri vtoku = 60 + 15 = 75 mm
• Výška vody od vzdialenosti 20 m = 60 + 2 x 15 = 90 mm

Pri použití výkonných odvodňovacích systémov sa aj pri líniách najnižších bodov odporúča spád k vtokom, aby bolo možné k vtoku dopraviť dostatok vody. Vďaka tomu je potrebných menej vtokov.

- DIN 1986-100 kap. 14.2.5 Pri líniách najnižších bodov bez spádu sa kvôli možnému vzniku "vodných hôr" odporúča neprekračovať vzdialenosť 20 m medzi dvoma hlavnými vtokmi a 10 m medzi hlavným vtokom a príslušným núdzovým vtokom.

- DIN 1986-100 kap. 14.2.6 Pri väčších vzdialenostiach by sa malo ako zaťaženie strechy v najvyššom bode medzi vtokmi predpokladať dvojnásobné vzdutie.

Upozornenie: vyššie uvedenú vzdialenosť možno často prekročiť v prospech výkonnejších odvodňovacích systémov, pokiaľ je statika pri plánovaných líniách najnižších bodov zodpovedajúcim spôsobom nadimenzovaná. Potom je často potrebných menej vtokov než zvyčajne.